Šanca

Ocitli sme sa v nezávideniahodnej situácii, s ktorou, povedzme si pravdu, absolútne nikto v našej krajine nerátal. Doteraz nás všetky zákerné vírusy a bacily väčšinou oblúkom obchádzali, alebo ak sa aj dostali cez hranice, iba v nepatrnom množstve a všetko bolo včas podchytené. Ľudí v rúškach sme videli len v správach z Číny a mali sme pocit, že to patrí iba tam a nás sa to netýka.

Doteraz.

Odteraz, aby sme sa chránili, nosíme rúška aj my a ostávame doma.

Pár vyvolených naďalej dokáže pracovať z domu, mnohí ale majú nútené voľno. Táto nečakaná situácia, na ktorú nikto nebol pripravený a prišla zo dňa na deň ako blesk z jasného neba, sa dá poňať rôzne. Nevravím, že kváskovanie, rangers výcvik alebo príprava vášho dieťaťa na TOEFL test má byť vašou každodennou rutinou, ale od ničnerobenia rozhodne treba podniknúť viac. Nikdy nebol vhodnejší čas na to, aby ste sa naučili niečo nové a pripravili na nový "pokoronový" svet.

Môžu totiž nastať 2 scenáre:

1. scenár: Svet sa zmení od základov a teda aj my sa budeme musieť zmeniť od základov. V tomto prípade sa musíme pripraviť na to, že napr. čím skôr začneme využívať čo najširší spektrum online nástrojov, tým lepšie. Doteraz bol každý eko-bio rodič náramne hrdý na to, že jeho 8-ročné dieťa ešte nemalo v ruke mobil, nehral sa na PlayStation alebo nezapol počítač. A teraz bol zrazu problém sa prihlásiť na Zoom, WhatsApp alebo Viber kvôli online vyučovaniu, zatiaľ čo iné deti dokážu zručne používať tablet, aj notebook. Áno, podľa odborníkov by deti mali byť čo najmenej na mobile alebo inom elektronickom zariadení. Lenže stačí keď sa objaví takýto neviditeľný nepriateľ vo forme vírusu, odstaví väčšinu offline svetu a mnohokrát jediná možnosť bezpečnej komunikácie je online svet. Nemôžeme sa zabarikádovať a odolávať pokroku, lebo sami sebe robíme tým zle.

Keď sa menia veci a mení sa svet, musíme sa meniť aj my. Treba sa začať učiť a robiť nové veci, bez toho to nepôjde. Nemôžeme očakávať zmenu, keď robíme všetko po starom. Ľudstvo prežilo vďaka schopnosti prispôsobiť sa aktuálnej situácii. 

Máme teda ďalšie 2 možnosti - buď rovno vykročíme vpred alebo počkáme si, ako sa situácia vyvinie a podľa toho sa rozhodneme, čo a ako sa budeme učiť neskôr. Pri druhej možnosti sme pozadu a teda v podstate už začíname z vopred prehratej pozície a smerom ku koncu "krízy" vyrážame s riadnym hendikepom.

2. scenár: Nič sa na svete nezmení. Kto sa ale po "koronakríze" vráti do života s novými nápadmi, vedomosťami a schopnosťami, kto dokázal užitočne využiť túto odstávku, ten vyštartuje turborýchlosťou a zanechá za sebou tých, ktorí teraz iba stoja, nariekajú a strácajú drahocenný čas. Teraz je príležitosť dohnať omeškania a resty v mnohých oblastiach. Teraz je príležitosť si premyslieť, či to, čo robíte, robíte naozaj dobre alebo by ste to vedeli robiť inak a oveľa lepšie, resp. robiť niečo úplne iné. Teraz je tu tá príležitosť, na ktorú ste čakali, keď sa nič nestíhalo. Je to tu a treba to využiť!

A aké z toho vyplýva ponaučenie? Treba sa učiť a rozvíjať sa!

Doteraz ste možno mali obavy, že ste síce dobrí, ale báli ste sa pustiť do realizácie Veľkého Plánu, lebo trh bol presýtený. Teraz sa každý trh prečistí, vynoria sa nové príležitosti.

Ktorý typ ste? Ten, čo bude postávať na mieste a vyčkávať, kým začnú konať všetci, s prístupom "No, OK teda, pusťme sa do toho aj my" - alebo ten, čo okamžite vykríkne "Za mnou! Ja už som v pohybe!"?

Nečinnosť som vždy považovala za obrovský luxus a každú nevyužitú príležitosť za premárnenú šancu

Čo stojí hodina vašej práce? 5 EUR? 50 EUR či 100 EUR? Majte pred očami číslo, čo stelesňuje hodinu vášho času. A potom si na toto číslo spomeňte vždy, keď ste hodinu strávili ničnerobením. Spomeňte si vždy, keď si pozriete ďalší diel nezmyselného seriálu alebo hodinu strávite bezcieľnym surfovaním po internete, že práve vyletelo z vášho vrecka 5 - 50 - 100 EUR, čo už nikdy nezarobíte, lebo ste pre to nič nespravili. Čas je najcennejšia komodita, ktorú už nezískame späť.

Neviem ako ste na tom vy, ale ja by som sa strašne bála žiť tak, že by som nerobila nič, neučila sa, nerozvíjala svoje podnikanie, nemyslela na "pokrízové" časy a nesnažila sa vymyslieť, čo sa zmení.

Bála by som sa žiť bez snahy prísť s nejakým riešením na tieto zmeny.